Rande po šichte

Stačilo jedno kliknutie… a obyčajný večer sa zmenil na noc plnú vášne a prekvapení.

Rande po šichte sa začalo nevinnou správou, ktorá sa rýchlo zmenila na vášnivý večer.

Najprv hodím tašky do skrinky, odovzdám vedúcemu kľúče od rušňa a nakoniec zamierim k autu, aby som sa vydal domov. V tom mi pípla notifikácia aplikácie na zoznamovanie. Správa… Najprv som sa lacne pozrel na stavový riadok telefónu a potom klikol na upozornenie. Následne som uvidel správu od veľmi peknej ženy. Mala 40 rokov, športovú postavu, krásne čierne vlasy a v ústach s nevinným úsmevom zvierala slamku, ktorá vnikala do pohára s drinkom a ľadom. Napokon som si prečítal jej otázku: ‚Nechcel by si si zájsť na drink?‘ stálo v správe.

Po náročnej šichte som bol unavený, a preto som spočiatku váhal. Avšak päť rokov bez ženskej spoločnosti dokáže presvedčiť veľmi rýchlo. „Pekný večer prajem, slečna!“ začal som neznámu konverzáciu. „Kam by ste rada šla?“ znela moja zdvorilostná otázka. „Stretnime sa v Public pube,“ prišla okamžite odpoveď. „A o ktorej, slečna? 😉“ písal som so sarkazmom. „Vieš, ja som žena, takže sa chcem trošku pripraviť… Dajme tomu za 2 hodinky.“

Čo na seba?

V tom okamihu ako keby som prebral… Bol som po ťažkej šichte… A moje oblečenie? Prepotené služobné tričko, reflexná mikina ako aj rifle nasiaknuté vazelínou a motorovým olejom… „Nádherné pižmo,“ pomyslel som si. Na prvé stretnutie ako stvorené, keď si chceš aj naďalej vyhudrovať pelikána sám… Google… Otváracie hodiny Tesco… Padol kameň zo srdca… Otvorené ešte hodinu. Sadol som do mojej čiernej ix35-ky a prášil smer Tesco. Kráčam smerom k F&F oddeleniu…

Nie je to síce žiadny Armani, ale obliecť sa tam dá celkom slušne aj na môj vkus. Kráčam, pozerám… Hmmm… Celkom pekné poltopánky… Tvária sa, že sú kožené a hnedé so zrezanou špičkou… Šup do košíka. Rifle… A jeje… Akú to mám ja veľkosť? Snažím sa pozrieť na môjho najbližšieho radcu… Štítok na rifliach, ktorý mám… „Zradca!!!“ kričím v duchu. Po roku prania už nevypovie nič, tak ako pantomíma… S ťažkým povzdychom beriem rifle o číslo väčšie, ako si pamätám, ktoré som nosil…

Ešte košeľa a sako… Osobne mám rád tento športovo elegantný štýl… Nájdem krásnu krvavo červenú košeľu… A už len sako… Volím športový strih, ten mi padne aj na moje menšie bruško. Samozrejmosť farby je čierna 😉. Outfit v košíku… ale… Kde sú tie zasraté skúšobné kabínky??? Aha, tu… „Zas to tí hajzlíci zmenili.“ Po navlečení sa do „mundúru“ moja spokojnosť s vizážou bola na prijateľnej hranici. Zaplatiť a honem do práce pod sprchu.

Prvé stretnutie v Pub-e

Pred Public Pub som dorazil o desať minút skôr, a tak som si povedal: ‚Mám ešte čas.‘ Preto som si zapálil cigaretu. Po chvíli nasledovala žuvačka a trochu parfému, aby som sa cítil istejšie. Následne prišla ona a v tom okamihu mi skoro spadla sánka. Najprv som si všimol jej výšku, približne 170 cm, potom štíhlu postavu, havranie vlasy a napokon detský, nevinný úsmev, ktorý ma úplne odzbrojil. Ale čo ma najviac dostalo… Vysoké čierne čižmy s tenkým podpätkom… Ten zvuk… Ten nádherný zvuk opätkov, ktoré klapocú ako keď píšete na písacom stroji… Moje srdce trošku viac ožilo… A ešte jedna vec… Nohy v čiernych pančuškách… Slintal som ako pes veľkého plemena…

S veľkým sebazaprením som podišiel ku nej, predstavil sa a letmo pobozkal chrbát ruky v spojení s miernym úklonom. Následne ma zaujal jej detinský smiech a iskra v očiach, ktorá dodala večeru zvláštnu energiu. A tak čas ubiehal vo veľmi pozitívnej nálade, až sa atmosféra stala uvoľnenou a príjemnou. Dozvedel som sa, že je učiteľka a že je tak trochu „iná“… Nevenoval som tomu pozornosť, veď v podstate sme každý nejakým spôsobom „drblí“… Večer ubehol ako voda a prišla záverečná…

S ponukou odvozu sme kráčali k môjmu autu. Ponúkol som jej odvoz a ona neprotestovala. Čierny Hyundai ix35 zastavil pred vchodom do bytovky. „Nemal by si chuť ešte na chvíľku ku mne?“ zaznel jej sladký hlas. „Môžem,“ odpovedal som plný očakávania. Vošli sme do bytu a ona ma usadila na gauč.

Kam to smeruje..

„Dúfam, že sa nebojíš neznáma…“ povedala s úsmevom na perách a z komody vytiahla šatku. Následne si obkročmo sadla na moje lono a zaviazala mi šatku cez oči. „Vydrž chvíľku, idem sa pripraviť,“ jemne mi zašepkala do ucha. Potom vstala, zmizla do tmy a čas sa akoby zastavil. O chvíľu ticho prerušil známy zvuk opätkov, ktoré sa ku mne približovali. „Neutiekol si?“ dostáva sa mi do uší jej sladký hlas. „Mal by som mať dôvod?“ opýtam sa s úsmevom. „Ja neviem, možno áno,“ počujem ten sladký hlas. Napokon dodala: „Teraz sa nezľakni…“ hovorí tým sladkým hlasom.

Sadá si na mňa znova, a pritom jej pohyb pôsobí ešte intenzívnejšie než predtým. Niečo sa mi sťahuje okolo krku a vzápätí počujem cvakot zámku za hlavou. „Čo to má znamenať??“ pýtam sa s páskou na očiach. V tom cítim v miestach okolo hrdla ďalšie cvaknutie. Drž hubu a na kolená!“ zaznie dominantný hlas, zatiaľ čo ma niečo prudko ťahá za krk k zemi. Ťah bol natoľko silný, že na tie kolená som padol. Som na všetkých „4-roch“ a v tom mi sňala pásku z očí…

Nečakaný zvrat večera

Vidím pred sebou Dominu odetú v latexe… Ten detinský výraz tam už nie je, nahradil ho sadistický, dominantný pohľad. Scénu dotvára jazdecký bičík, ktorý drží vo svojich rukách.

„Nejaký si zmätený,“ poznamená so sadistickým úškrnom. Následne sa snažím postaviť, no bez milosti mi prejde celou silou po rozkroku. „Dovolila som sa ti postaviť??“ znie z jej dominantných úst. Potom sa držím za rozkrok a snažím sa vrátiť do reality. „Okamžite sa vyzleč a toto budeš nosiť pri mne!!“ zasypela tónom, pri ktorom sa nevyjednáva. Napokon pozriem na čierno‑ružové tangá a moje zaváhanie je odmenené ďalšou ranou medzi rozkrok. Nakoniec začínam sa vyzliekať, zatiaľ čo môj obojok na krku pevne drží v rukách mne neznáma osoba…

Nahý si s nevôľou oblečiem tangá a pomocou bičíka som dovedený do postele… Slečna si na mňa sadá a pripútava mi ruky aj nohy k posteli… „A teraz hlavný bod dnešného večera…“ oznámila so smiechom, keď vyťahovala pás cudnosti. Následne dodala: „Od dnes budem ovládať, kedy budeš mať orgazmus a či ho vôbec budeš mať…“ Potom sa ozval zvuk jej sarkastického smiechu a v tom okamihu som pocítil chladný kov na semenníkoch. „Tvoja prevýchova môže začať…“